pavel urban
News

„Keď sú všetci a všetko v poriadku, odviedli sme dobrú prácu.“

Keď sa povie bezpečnosť, väčšina ľudí si predstaví helmu, pracovnú obuv alebo povinné školenia. V skutočnosti je za tým oveľa viac – každodenná práca ľudí, ktorí hľadajú riziká skôr, než sa zmenia na problém. O tom, ako táto práca naozaj vyzerá, sme sa rozprávali s Pavlom Urbanom, Health, Safety, Environment, and Quality (HSEQ) manažérom CE HUBu.

Čo je oddelenie bezpečnosti a čo majú na starosti jeho zamestnanci?

Hlavnou úlohou tímu je zabezpečiť, aby sa všetci zamestnanci z práce vrátili v minimálne rovnako dobrom fyzickom stave, v akom do práce prišli.

A teraz trochu vážnejšie. Všetko, s čím obchodujeme a manipulujeme, je nejakým spôsobom nebezpečné. Našou úlohou je preto odhaliť všetky možné riziká pri všetkých našich činnostiach a ideálne ich odstrániť. Pokiaľ to nejde, tak ich aspoň minimalizovať. Máme na starosti všetko, čo sa týka bezpečnosti pri práci, ochrany životného prostredia a zabezpečenia udržateľnosti, plus procesy riadenia kvality.

 

To znie ako veľa práce.

To áno, a napriek tomu na to stačí pomerne malý tím. Dvaja ľudia na pozícii koordinátorov pre ČR/SR a Maďarsko a potom jeden človek, ktorý to celé zastrešuje a riadi.

 

A to si ty, Pavel. Povedz nám, ako sa človek na takú pozíciu dostane.

Keď sa človek dobre učí, vychádza dobre s ľuďmi a uspeje vo výberovom konaní, zrazu zistí, že je safety manažérom. :-) Chce to, samozrejme, nejaký čas a skúsenosti. A aj výsledky.

 

„Trendy v oblasti bezpečnosti sa zlepšujú a je vidieť, že aj u kolegov z iných oddelení je bezpečnosť na prvom mieste. Je vidieť, že je to naozaj tak a nejde len o obyčajnú frázu.“

 

Existuje nejaká častá mylná predstava o práci v oddelení bezpečnosti?

Väčšina ľudí si myslí, že našou hlavnou úlohou je chodiť po prevádzke a kontrolovať, či majú všetci helmu, pracovné topánky a rukavice. Bohužiaľ, také jednoduché to nie je. :-)

 

Ako teda vyzerá bežný pracovný deň človeka z tvojho tímu?

To si tak ráno privstaneš, pomodlíš sa, aby sa nič nestalo, potom ideš do práce a celý deň tŕpneš, aby ti niekto nezavolal, že sa vyskytol nejaký problém. Keď sa nič nestane, ideš večer domov, pomodlíš sa, aby sa na ďalší deň nič nestalo, a tak stále dookola.

Teraz zase trošku vážnejšie. Postupne sa musíš zoznámiť so všetkými činnosťami v rámci firmy, musíš byť schopný vyhodnocovať, aké riziká môžu pri týchto činnostiach vzniknúť, a premýšľať, ako ich minimalizovať. Na to je potrebné neustále vzdelávanie a opätovné prehodnocovanie aktivít a, samozrejme, kontrola – či sú dodržiavané všetky pracovné postupy a procedúry, či všetko prebieha v súlade s legislatívou, etickými princípmi a sedliackym rozumom. Dôležitá je aj spolupráca s odborníkmi, pretože nie každý je špecialistom na všetky činnosti. Osobitnou súčasťou práce je osveta, v rámci ktorej so zamestnancami zdieľaš poučenia z nehôd, ku ktorým došlo na iných miestach, a reportuješ situácie, ktoré môžu byť nebezpečné. V skratke ide o kolobeh vzdelávania, osvety a kontroly.

 

Zmenil sa v posledných rokoch prístup k bezpečnosti?

Jednoznačne. Ako príklad uvediem nakládku bitúmenu. Ešte prednedávnom bolo možné vidieť vodiča nakladať vysokozahriaty, takmer bublajúci produkt v bermudách, tričku a žabkách. To je dnes úplne nemysliteľné. Dnešný vodič má pri nakládke celotelový ochranný odev odolný proti vysokým teplotám, rukavice, topánky, okuliare, helmu s tvárovým štítom – proste nemá na tele ani jeden štvorcový centimeter nechránený.

 

„Väčšina ľudí si myslí, že našou hlavnou úlohou je chodiť po prevádzke a kontrolovať, či majú všetci helmu, pracovnú obuv a rukavice.“

 

Čo sú teda dnešné výzvy?

Ide najmä o nové technológie a ich zapojenie do bežnej činnosti. Monitorovacie systémy dnes dokážu z kamerového záznamu vyhodnotiť nielen bežné priestupky, ako je nepoužívanie ochranných pomôcok, ale aj kritické správanie. Všetky tieto nástroje budú ďalšími pomocníkmi pri našich činnostiach.

 

Dá sa „bezpečnostná kultúra“ budovať tak, aby ju ľudia nevnímali len ako súbor pravidiel?

Je to beh na dlhú trať. Je to celý súbor aktivít od jasnej a zrozumiteľnej komunikácie cez rôzne školenia až po prezentácie výsledkov. Potom sú to veci, ktoré sa zdajú byť drobnosťami, ale vo výsledku môžu byť až prelomové – napríklad nápady na zlepšenie bezpečnosti priamo od zamestnancov. Súčasne je potrebné ísť príkladom a správať sa tak, aby bolo vidieť, že v dlhodobom horizonte sa oplatí premýšľať nad tým, čo robím, byť opatrný, dodržiavať nastavené pravidlá a neustále ich zlepšovať a posúvať ďalej.

 

Dobre, a ako spoznáš, že tvoja práca má na niečo skutočný vplyv? Spomínaš si na situáciu, keď prevencia pomohla predísť potenciálnemu problému?

Čo sa týka čísel, spoznáme to podľa našich mesačných KPI, keď v oblastiach úrazov, nehôd a únikov do životného prostredia reportujeme nulové hodnoty.

Okrem toho nám prostredníctvom aplikácie na hlásenie skoronehôd niekoľko kolegov mesačne hlási, že vďaka predvídavosti, ktorú si osvojili počas školenia defenzívnej jazdy, správne vyhodnotili blížiacu sa krízovú situáciu v doprave a aktívne predišli dopravnej nehode.

 

Takže skutočný dosah spoznáš aj podľa spätnej väzby.

Presne tak. Napríklad keď kolegovia prídu po školení prvej pomoci, ktoré robíme raz za čas s tímom zo záchrannej služby, a povedia: „Bolo to fakt super, vďaka, že ste to zorganizovali!“

Mimochodom, toto školenie robíme raz za pár rokov a učíme sa na ňom rozpoznať mŕtvicu, infarkt či to, ako pomôcť v reálnych situáciách pri ohrození života. Realizujú ho ľudia z praxe – záchranári, ktorí jazdia sanitkou a denne riešia takéto situácie. Spoločnosť TotalEnergies hradí náklady na školenie – jediné, čo musí zamestnanec obetovať, je jedna sobota zo svojho voľného času. Aj tento rok budeme oslovovať kolegov s možnosťou prihlásiť sa.

 

Na čo si v oblasti bezpečnosti v poslednom čase najviac hrdý?

V našej kultúre – a tým myslím českú a slovenskú náturu – sme možno trošku poverčivejší a príliš neslávime úspechy tohto typu. Pretože akonáhle urobíme oslavnú párty, hneď zajtra sa niečo zomelie. Včerajšie úspechy nie sú nutne zárukou tých budúcich. Ono, aj keď urobíte maximum opatrení, môže k tej nehode niekde dôjsť.

Občas nám to kolegovia z Francúzska aj vyčítajú: „Prečo ste nekomunikovali, že ste dosiahli iks dní bez úrazu?“ No, pretože to u nás nie je obvyklé. Preto teraz neuvediem konkrétnu hodnotu, ale teší nás, že dlhodobé výsledky sú dobré, trendy v oblasti bezpečnosti sa zlepšujú a je vidieť, že aj u kolegov z iných oddelení je bezpečnosť na prvom mieste. Je vidieť, že to tak naozaj je a nejde len o obyčajnú frázu či proklamáciu.

 

Ako by to vyzeralo, keby tvoje oddelenie zrazu zmizlo?

Nad tým vôbec nepremýšľam a bojím sa čo i len pomyslieť na všetky možné následky! Na svete by bolo výrazne menej ľudí, väčšina z nich by bola v obväzoch alebo inak poškodená…

Teraz ale zase trochu vážnejšie: svet by sa asi úplne nezrútil a ľudia by prirodzene v pude sebazáchovy asi nejakú mieru prevencie a bezpečnosti naďalej udržiavali. No keďže človek má tendenciu si prácu skôr zjednodušovať, asi by došlo k nárastu úrazov a incidentov, najmä pri nebezpečných činnostiach. Preto je potrebné, aby sa tejto téme niekto venoval a zastrešil ju. A nemusí to byť nutne naše oddelenie. :-)

 

Pri väčšine zamestnaní sa v súkromí prejavuje niečo, čomu sa ľudovo hovorí „profesionálna deformácia“. Máš tiež niečo také?

Na to by bolo najlepšie sa opýtať mojej manželky, dcéry alebo niekoho z mojich známych. Nikto z nich si nedovolí vyjsť na bicykli alebo na lyže bez prilby. A to už ani v mojej neprítomnosti!

 

Aké posolstvo by si chcel odovzdať človeku, ktorý zvažuje prácu v TotalEnergies?

Veľmi dobre to zvážte, pretože je takmer isté, že ak takúto prácu prijmete, stanete sa súčasťou skupiny vzdelaných a sympatických ľudí, a potom sa vám raz bude ťažko odchádzať niekam inam. 😊